Zo strednej Európy sa nedá utiecť, musíme sa dohodnúť
Visegrádskej štvorke predpovedali zánik, pretože nedokázala zaujať spoločný postoj proti agresívnemu Rusku. Bola to chyba, rozdielne názory na Kremeľ existujú už roky, ale skupina ďalej žije aj s nimi.
Pred rokom sa hovorilo o tom, že Visegrádsku skupinu čaká trpký koniec. Stredoeurópske krajiny nenašli silný spoločný jazyk, ktorým by nad rámec európskeho konsenzu odsúdili agresívne ruské správanie vo východnej Európe. Ukázalo sa však, že veštenie smutného konca bolo predčasné.
Visegrádska skupina žije ďalej. Spoluprácu navyše v mnohých oblastiach prehlbuje – napríklad v obrannej politike – alebo rozširuje do nových sfér, čoho dôkazom je súhra pri budovaní jednotného digitálneho trhu v Európskej únii.
Z fatalistických predpovedí veľkého visegrádskeho úpadku, ktoré zaznievali najmä v Poľsku a západnej Európe v reakcii na absenciu dôraznej jednotnej pozície voči Kremľu, si možno vziať dve ponaučenia.
Dobrý produkt
Po prvé: mnohí od Visegrádskej skupiny čakali viac, než bola schopná dosiahnuť. Predovšetkým vonkajší pozorovatelia automaticky očakávali, že stredná Európa vyznáva jednu bezpečnostnú identitu a zahraničnopolitickú kultúru. Predpokladali preto, že všetky štyri krajiny so skúsenosťou so životom v sovietskom područí nastolia tvrdú líniu proti Rusku, ktoré zasekáva pazúriky do svojich susedov. Toto prehnané očakávanie bolo vlastne pozitívnym zistením, pretože sa ukázalo, akou dobrou značkou Visegrád je.
Druhé ponaučenie priamo súvisí s prvým. Dozvedeli sme sa totiž, že znalosť visegrádskej spolupráce – jej limitov, vnútorného fungovania, cieľov a možností – je medzi expertmi, novinármi či politikmi pomerne slabá.
Celý článek si můžete přečíst v Denníku N.