Pozadie summitu

Hlavnou témou summitu sa podľa očakávania operatívne stala svetová ekonomická kríza, ktorá sa naplno rozpútala po skončení leta. Už v polovici októbra avizoval generálny sekretár SEGIB [1] Enrique Iglesias, že téma ekonomickej krízy bude centrálnou témou stretnutia, od ktorého zároveň očakával, že prinesie konkrétne závery o opatreniach v rámci spolupráce na iberoamerickej úrovni. [2] Ekonomické prognózy týkajúce sa Latinskej Ameriky predpovedajú naďalej ekonomický rast, ale v dôsledku krízy by mala jeho hodnota za rok 2008 poklesnúť o 1 % na 4,7 % HDP v porovnaní s uplynulým rokom. [3] Napriek tomu je zatiaľ región podľa posledných prognóz CEPAL [4] na najlepšej ceste k prekonaniu piatich rokov v rade s rastom HDP na obyvateľa viac ako 3 %, čo by bol historický úspech.

O rozruch sa niekoľko dní pred summitom postaral venezuelský prezident H. Chávez, ktorý ohlásil svoju neúčasť, pričom ako dôvod uviedol bezpečnostné riziká a obavu o svoj život. Svoje vyhlásenie zasadil do panorámy predvolebného boja pred regionálnymi voľbami vo Venezuele, keď vyhlásil, že opozičný gubernátor štátu Zulia a jeden z lídrov celej opozície M. Rosales „je spojkou a financovateľom…skupiny bývalých venezuelských vojakov-teroristov“ [5], ktorá má na neho pripravovať atentát. Dôvod necestovať do Salvádoru spočíval podľa neho v tom, že títo teroristi „sú tam, v strednej Amerike, chránení niektorými stredoamerickými vládami a CIA.“ [6]

Salvádorské oficiálne zdroje však označili dôvody Chávezovej neúčasti a jeho obavy za neopodstatnené. Okrem toho kancelária prezidenta E. Sacu potvrdila, že zo strany Venezuely alebo osobne od prezidenta Cháveza nedostali žiadnu oficiálnu sťažnosť o nedostatočných bezpečnostných opatreniach ani žiadosť o posilnenie osobnej bezpečnosti prezidenta.

Ďalší z prezidentov, ktorí na summite chýbali, boli R. Castro z Kuby a T. Vázquez z Uruguaja. Castrova neúčasť je pokračovaním politiky absencionizmu, ktorú voči Iberoamerickým summitom začal jeho brat Fidel v roku 2001. Absencia uruguajského prezidenta bola výsledkom jeho skoršieho rozhodnutia o zrušení viacerých zahraničných ciest plánovaných na mesiac november. Napriek tomu však argentínska tlač polemizovala, že za jeho neúčasťou môže byť aj latentné napätie vo vzťahoch s Argentínou najmä kvôli dlhodobým sporom o stavbe celulózky neďaleko hraničnej rieky. Generálny tajomník Organizácie amerických štátov M. Insulza dokonca zaradil argentínsko-uruguajskú konfliktnú klímu medzi štyri potenciálne rizikové strety v regióne južnej Ameriky. [7] Podľa neho je práve táto situácia jednou z príčin neúčasti prezidenta.

Už pred summitom sa lídri zúčastnených štátov dohodli, že túto schôdzku využijú aj na vydanie spoločných vyhlásení k niekoľkým aktuálnym regionálnym témam. Z tohto dôvodu sa na summite okrem spomínaných dvoch hlavných tém očakávala intenzívna diskusia aj o boji proti terorizmu a osobitne narkoterorizmu rozpútanom v poslednom období najmä v Mexiku, o boji proti transnacionálnemu organizovanému zločinu alebo o zrušení hospodárskej blokády USA voči Kube.

Debata o ekonomickej kríze na pôde summitu

Hlavnou témou debát v priebehu celého summitu bola globálna ekonomická kríza a pohľady lídrov na jej riešenie. Brazílsky prezident Lula, ktorého krajina ašpiruje na pozíciu lídra latinskoamerickej komunity, vyjadril presvedčenie, že krízu nemožno vyriešiť bez medzinárodnej kooperácie a spoločného úsilia krajín. V tejto súvislosti preto upozornil, že do debát o súčasnom stave ekonomiky a hľadaní nového globálneho ekonomického poriadku musia byť zahrnuté aj názory rozvojových krajín, ktoré „sú obeťami a nie vinníkmi“ [8] vzniknutej situácie. V podobnom duchu sa vyjadrila aj chilská prezidentka M. Bachelet, podľa ktorej by mali mať rozvíjajúce sa krajiny viac vplyvu vo svetových finančných inštitúciách, keďže teraz „znášajú konzekvencie zlého ekonomického riadenia, ktorého nie sú aktérmi.“ [9] Podobne ako iní lídri, Lula kritizoval ekonomický neoliberalizmus stelesnený v Latinskej Amerike tzv. Washingtonským konsenzom – súborom ekonomických politík, ktoré mali pôvodne za cieľ vyviesť v 90-tych rokoch krajiny regiónu z ekonomickej stagnácie. Podľa Lulu sa však aplikáciou týchto politík marginalizovala úloha štátu v ekonomike, a práve to by sa malo urýchlene napraviť. Prezident preto presadzoval myšlienky o zachovaní úrovne investičných výdavkov štátov aj napriek úpadku na svetových trhoch. Lulove myšlienky podporili aj španielsky premiér J.L.R. Zapatero, argentínska prezidentka C. Kirchner a bolívijský kolega E. Morales, ktorí hovorili o zlyhaní a zrútení neoliberálneho modelu ekonomiky a v prípade Moralesa sa pod paľbou kritiky ocitol aj systém kapitalizmu ako taký.

Viacero lídrov navrhovalo usporiadanie mimoriadneho summitu svetových politikov pod záštitou OSN o možnostiach riešenia krízy, ale napokon sa uspokojili s vyčkaním na výsledky mimoriadneho summitu krajín G-20 [10] zvolaného americkým prezidentom G. Bushom do Washingtonu v polovici novembra. V tejto súvislosti vystúpilo na pôde summitu so žiadosťou o podporu Španielsko, ktoré nepatrí do skupiny G-20, ale napriek tomu žiadalo, aby sa ako popredná svetová ekonomika mohlo zúčastniť tohto rokovania. Podľa premiéra Zapatera by sa pri reforme ekonomického systému mala brať do úvahy nová geopolitická realita. Jeho požiadavku podporili všetky štáty vrátane dvoch latinskoamerických zástupcov v G-20 – momentálne predsedajúcej Brazílie aj Mexika.

Neekonomické témy summitu

V rámci neekonomických otázok boli na summite prediskutované viaceré regionálne témy rôzneho charakteru. Jednou z tém, ktorá jednohlasne spojila všetkých účastníkov bola ekonomická blokáda Kuby zo strany USA a otázka jej zrušenia. V deklarácii na túto tému lídri apelujú na vládu USA, aby blokádu zrušila. Podľa prezidentov je totiž v podmienkach slobodnej obchodnej výmeny takáto blokáda neakceptovateľnou „aplikáciou unilaterálnych donucovacích prostriedkov, ktoré ovplyvňujú blahobyt ľudí a prekážajú procesom integrácie.“ [11]

V otázke boja proti terorizmu bola prijatá spoločná deklarácia, v ktorej sa odsudzuje terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch. Podľa účastníkov summitu je nevyhnutné uskutočniť aproximáciu vnútroštátneho práva krajín tak, aby bola zabezpečená platforma na kooperáciu a spoločný postup v tejto oblasti, osobitne pri spolupráci v procesoch extradície osôb. Zmienka bola venovaná aj vymožiteľnosti práva v krajinách regiónu, ktoré musia konať konzekventne, aby sa zabránilo beztrestnosti páchateľov takýchto činov, vrátane prijatia opatrení proti prípadnému zneužívaniu práva na azyl zo strany páchateľov. [12]

Ďalšou bezpečnostnou témou prejednávanou na summite bol boj proti medzinárodnému organizovanému zločinu. Ako hlavné regionálne bezpečnostné hrozby boli v spoločnej deklarácii okrem toho identifikované: obchod s drogami, delikventské skupiny mládeže a skupiny zamerané na únosy. Účastníci summitu priznali, že v mnohých štátoch „medzinárodných organizovaný zločin a narkoobchodníci disponujú finančnými zdrojmi a výzbrojou dostatočnou na to, aby čelili štátnym orgánom.“ [13]

V otázke politickej situácie v Bolívii vyjadrili lídri uspokojenie s riešením procesu a s prijatím zákona o vypísaní referenda pre schválenie novely ústavy. [14]

Záverečná deklarácia summitu

V záverečnej deklarácii summitu bola pozornosť venovaná pôvodnej hlavnej téme – otázke mládeže, jej rozvoja, vzdelávania, kultúrnej osvety a spoločenského uplatnenia. Dôraz bol preto kladený na spoločnú politiku zameranú na danú problematiku. V tejto súvislosti dominovali otázky sociálnej politiky, školstva, kultúry a systému zdravotníctva a vzdelávania dostupného pre všetkých mladých. Okrem toho sa najčastejšie spomínali ekonomické a bezpečnostné otázky rozvoja mládeže. Lídri sa zhodli na tom, že je nevyhnutné presadzovať „stratégiu integrálneho rozvoja mládeže… prostredníctvom programov, ktoré prispejú k znižovaniu chudoby a zaistia prístup ku kvalitnému zdravotníctvu a vzdelaniu.“

Závery summitu

Debata na ekonomické témy poukázala na základnú zhodu medzi lídrami latinskoamerických krajín v kľúčových aspektoch ekonomickej krízy. Z debát rezonovalo najmä presvedčenie o zlyhaní politiky neoliberalizmu a volanie po posilnení úlohy štátu v ekonomike. Okrem toho sa v rámci debaty o možnostiach riešenia krízy krajiny Latinskej Ameriky zhodli na tom, že nastávajúca globálna kríza sa môže riešiť len širokou diskusiou na najvyšších svetových fórach a musí nevyhnutne brať do úvahy aj hlasy rozvíjajúcich sa štátov, ktoré sú nútené čeliť negatívnym následkom krízy, aj napriek tomu, že sa priamo nepodieľali na jej príčinách.

V otázke fungovania svetového ekonomického a finančného systému sa lídri zhodli na nevyhnutnosti jeho reformy, v rámci ktorej by mali svoj diel zodpovednosti a práv niesť aj rozvíjajúce sa ekonomiky, ktorých postavenie v svetových inštitúciách tohto typu je zatiaľ marginálne. Diplomatickým úspechom sa skončila snaha Španielska, podporeného celou latinskoamerickou komunitou, o získanie pozvania na ekonomický summit krajín G-20. Francúzsky prezident N. Sarkozy, ktorého krajina predsedá EÚ v tomto polroku, sa rozhodol na toto stretnutie pozvať aj zástupcov Španielska.

V debatách počas summitu najaktívnejšie vystupovali, ako tradične, Španielsko a Brazília, z ktorých úst odznela väčšina zo zásadných stanovísk, o ktorých sa jednalo. Potvrdili tým svoje vysoké ambície pri vedení iberoamerickej komunity a prebrali úlohu jej hovorcov. Ich líderská úloha vyplynula aj z plánovanej účasti na následnom ekonomickom summite G-20, kde mali reprezentovať celý región.

Poznámky

1) SEGIB – Secretaría General Iberoamericana (Generálny iberoamerický sekretariát) ako stály orgán koordinuje činnosť Iberoamerických summitov a aktívne zabezpečuje výkon úloh v rámci mandátu, ktorý mu dávajú politickí predstavitelia na Summitoch.

2) http://www.infolatam.com/entrada/crisis_financiera_dominara_la_xviii_cumb-10672.html

3) http://www.infolatam.com/entrada/cepal_latam_crecera_un_47_en_2008_y_comp-9831.html

4) La Comisión Económica para América Latina y el Caribe (CEPAL; Ekonomická komisia pre Latinskú Ameriku a Karibik) je komisiou pod záštitou OSN. Zameriava sa na podporu ekonomického a sociálneho rozvoja regiónu. Svoju prácu sústreďuje na ekonomickú štatistiku a prognózy.

5) http://www.abc.es/20081027/internacional-iberoamerica/chavez-asistira-cumbre-iberoamericana-20081027.html

6) http://www.abc.es/20081027/internacional-iberoamerica/chavez-asistira-cumbre-iberoamericana-20081027.html

7) http://www.pagina12.com.ar/diario/elpais/1-114404-2008-11-03.html

8) http://www.infolatam.com/entrada.jsp?id=10934

9) http://www.infolatam.com/entrada.jsp?id=10935

10) Skupina G-20 je združením 19 najväčších ekonomík sveta a Európskej únie ako komunitárneho aktéra. Krajiny skupiny zabezpečujú takmer 90 % svetového HDP a 80 % svetového obchodu. Skupina je platformou pre diskusiu o svetových finančných a ekonomických záležitostiach.

11) http://www.iberoelsalvador.org.sv/descargas/documentos/Bloqueo.pdf

12) http://www.iberoelsalvador.org.sv/descargas/documentos/Terrorismo.pdf

13) http://www.iberoelsalvador.org.sv/descargas/documentos/delincuencia.pdf

14) http://www.iberoelsalvador.org.sv/descargas/documentos/
dialogo%20politico%20en%20bolivia.pdf