Bruselské inštitúcie by viac než útržkom emocionálnej debaty mali dôverovať skutočnosti, že sami Poliaci sú dostatočne demokratickí, aby si všetko vyriešili doma.

Poľsko sa dnes na politickej mape Európy znovu objavuje ako problematický článok, veľa sa toho o ňom v posledných týždňoch napísalo, no aby sme dostali úplný obraz a dokázali odhadnúť ďalší vývoj, mali by sme zájsť hlbšie do histórie.

EÚ má v Poľsku podporu

Dôležité sú predovšetkým dve udalosti:Po prvé, Právo a spravodlivosť vyhralo poľské voľby hlavne vďaka tomu, že v kampani sľubovalo niečo celkom iné, než teraz činí. Hovorilo o hospodárskom rozvoji a sociálnom štáte, nie o obliehaní verejných inštitúcií. K jeho úspechu prispeli aj chyby a slabosť dovtedy vládnucej Občianskej platformy, ktorá stratila legitimitu v očiach bežných občanov. Oveľa dôležitejšie je zdôrazniť, čo sa v Poľsku nestalo. Spoločnosť sa zo dňa na deň nepriklonila k tvrdému konzervativizmu a euroskepticizmu.

Ako potvrdil najnovší eurobarometer, teda celoeurópsky prieskum verejnej mienky, Poliaci stále patria medzi najodhodlanejších podporovateľov EÚ. Pozitívne Úniu vníma 55 percent občanov, čo je viac než európsky priemer alebo než ukázali výsledky z niektorých západoeurópskych krajín – v Nemecku a Holandsku vidí EÚ pozitívne len 34 percent, v Luxembursku 45 percent občanov.

Deje sa to čo inde

Po druhé, spomeňme si na rok 2007. V novembrových predčasných voľbách poľskí voliči nielen poslali do opozície Právo a spravodlivosť už po dvoch rokoch vládnutia, ale zároveň odstránili z parlamentu xenofóbov z Ligy poľských rodín a populistov združených v partaji Sebaobrana. Celá Európa vtedy tlieskala Poľsku za jeho proeurópsku voľbu. S týmito spomienkami v mysli by sme sa mali všetci v Európe trochu upokojiť. Vo Varšave žiadny prevrat neprebieha a demokracii sa darí veľmi dobre.

Pokus podmaniť si verejné inštitúcie, za ktorý je vláda premiérky Szydłovej kritizovaná, nie je ničím novým ani v Poľsku, ani v našom regióne, ani v Európe. Obyčajne však trvá mesiace.