Konflikt na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadal stovky životov na oboch stranách. Výrazne sa dotkol aj bežných obyvateľov. „Som chirurg, ale v živote som nevidel toľko ľudí s amputovanými končatinami. Ľudia idú len nakúpiť a o hodinu neskôr už nemajú nohy,“ hovorí český lekár Michael Roesch, ktorý pôsobí v meste Horlivka.

Tamojší Ukrajinci sa dostali do obkľúčenia oboch strán a neveria, že sa prímerie bude dlho dodržiavať. A nie sú sami. Rovnaký názor majú aj analytici. „Separatisti v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike tvrdia, že dohodu o prímerí budú dodržiavať len v prípade, keď bude v Kyjeve vláda, akú si oni predstavujú,“ konštatuje analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky Václav Lídl. A to môže byť problém. Ak by sa boje znova rozpútali, ich rozsah by mohol byť väčší ako doteraz.

Atrament na podpísaných zmluvách ešte nestihol uschnúť, a už sa z viacerých strán začali ozývať hlasy, ktoré pochybujú o dodržiavaní Minského protokolu. Na základe rokovaní medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom, jeho ukrajinským kolegom Petrom Porošenkom, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom sa včera na Ukrajine zastavili boje. Aj keď obe strany hlásili drobné potýčky, boje ustali. Dokedy, je otázne. HN sa pokúsili odpovedať na päť základných otázok spojených s aktuálnou situáciou.

Ako dlho vydrží prímerie?

Môže to byť len pár hodín, možno pár dní. „Separatisti v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike tvrdia, že dohodu o prímerí budú dodržiavať len v prípade, keď bude v Kyjeve vláda, akú si oni predstavujú,“ konštatuje analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky Václav Lídl. To si však ukrajinský prezident Petro Porošenko nemôže dovoliť. Na prímerie, ktoré sa začalo včera o polnoci, má dozerať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. „Organizácia však po dohode z vlaňajšieho septembra zlyhala. Navyše zmluva neurčuje žiadne sankčné mechanizmy, ktoré by narušiteľov prímeria trestali,“ vysvetľuje Lídl. Vo všeobecnosti sa politológovia aj viacerí svetoví lídri k dlhotrvajúcemu prímeriu stavajú skepticky.

Čo získalo dohodou Rusko?

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Rusko dohodou dosiahlo svoje. Konflikt na Ukrajine zamrzol a jeho riešenie bude trvať dlhší čas. „Pre Putina je výsledok rokovaní veľká výhra. Všetky časti dohody týkajúce sa Ruska sa dajú vyložiť viacerými spôsobmi a nie sú nijako vymáhateľné,“ uviedol Václav Lídl. Podľa politológa Tomáša Koziaka sa vývoj v Doneckej a Luhanskej oblasti nebude nijako odlišovať od Podnesterska či Abcházska. Aj tam sa pritom problém nevyriešil a oblasti majú osobitý štatút.

Budú rokovania medzi veľmocami pokračovať?

Politológovia považujú druhú schôdzku v Minsku za malý zázrak. Poukazujú však na to, že ak prímerie zlyhá, všetky strany v sebe budú musieť nájsť vôľu znova si sadnúť za stôl. „Rusko určite bude mať vôľu. Bude vystupovať otvorene a stavať sa do pozície mierotvorcu,“ myslí si Tomáš Koziak. Obnovenie rokovaní je však aj v záujme Ukrajiny, aj krajín Európy.

Dá sa dosiahnuť autonómia Donecka a Luhanska?

Ustanovenie volieb, ktoré podľa zmluvy z Minska majú byť v Donecku a Luhansku čím skôr, naráža hneď na niekoľko problémov. Prvým je, že budú musieť byť riadené a organizované Kyjevom. To by však mohlo naraziť na odpor lídrov oboch samozvaných republík. Druhým je, že nie je určené, dokedy sa majú uskutočniť. „Je to ďalší krok, keď Porošenko ustupuje separatistom a Rusko získava čas,“ myslí si Václav Lídl.

Čo bude ďalej s Ukrajinou?

Všetci politickí predstavitelia sa zhodli, že po rokovaniach v Minsku je čas na ďalšie kroky, ktoré sú však už v réžii samotných aktérov dohody. Predsavzatia musí napĺňať nielen ruská a ukrajinská strana, ale aj zástupcovia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

Ján Meľuch