Oblaky

Súčasné islamistické hnutia majú iné nástroje šírenia svojej propagandy než ich predchodcovia pred 20 rokmi. Zatiaľ čo Abdullah Azzam šíril svoje myšlienky pomocou kníh, pamfletov a kaziet, jeho nasledovníci už začali vážnejšie využívať aj internet. Okolo roku 2001 začali džihádistické fóra na internete publikovať najrôznejšie materiály. Ešte pred pár rokmi, pokiaľ chcela Al Qa’ida zverejniť svoje názory, poslala poslíčka s videokazetou do Al Džazíry. Dnes im stačí zavesiť video na džíhádistické fóra.

Žiariacou hviezdou mediálnej tvorby medzi džihádistami je Al Sahab Media Productions – mediálne krídlo Al Qa’idy, ktoré vzniklo okolo roku 2002. Al Sahab znamená v arabčine oblaky. Podľa Harvardského experta na džihádistické hnutia Thomasa Hegghammera toto meno súvisí s jedným z epitet Boha – „ten čo hýbe oblakmi“. Okrem toho, tento výraz je súčasťou prvej vety Vyhlásenia svetového islamského frontu na džihád proti židom a križiakom.

V kratších aj dlhších filmoch z produkcie Al Sahab sa objavujú viac aj menej známe tváre islamistickej scény. Časté sú vsuvky z prejavov Usámu Bin Ládina, prípadne Ajmana Zawahíriho. Objaví sa sem-tam aj Abdullah Azzam, otec „arabských afgáncov“, arabských bojovníkov v Afganistane počas sovietskej okupácie v 80.rokoch. Samozrejme, ozvú sa aj mená ktoré zažiarili z iných dôvodov – vo filme o útokoch z 11.septembra sa k slovu dostávajú aj nahrávky atentátnikov samotných. Skutočnou hviezdou Al Sahab je však americký konvertita Adam Yahya Gadahn, známy aj ako Azzam al-Amríkí (Azzam Američan). Al Sahab prezentujú Gadahna od začiatku striedavo pod obomi menami, vždy podľa cieľov filmu. Gadahn zo začiatku vystupoval v angličtine avšak po niekoľkých rokoch začal vo filmoch rozprávať aj arabsky.

Dostávame sa k veľmi zaujímavému aspektu produkcie Al Sahab. Nimi produkované filmy totiž nie sú publikované len v arabčine ako väčšina džihádistického materiálu, ale aj v angličtine. Mnoho filmov je produkovaných v angličtine, iné sú profesionálne otitulkované vo vynikajúcej angličtine s využitím mnohých frazeologizmov. Dôvodom pre toto rozhodnutie je snaha osloviť mnohých potenciálnych regrútov, ktorí nerozprávajú arabsky – najmä vo Veľkej Británii a na Indickom subkontinente.

Al Sahab vo svojich filmoch často využíva formu interview, kde „novinár“ spovedá „hosťa“ – ktorým môže byť klerik, ideológ alebo iná postava. „Novinár“ kladie veľmi priame otázky, na ktoré dostáva veľmi priame odpovede. Nezriedka kladie tento „novinár“ otázky, ktoré by sa spýtal západný nezainteresovaný divák – napríklad o tom, prečo Al Qa’ida tak nenávidí Ameriku, keď Američania chránia Arabov a Saudov zvlášť. Takéto otázky sú príležitosťou na útok na blízkeho aj vzdialeného nepriateľa.

Ako zabrániť opakovaniu holokaustu v Gaze

Propagandistickú činnosť Al Sahab si v tomto článku priblížime cez film „Ako zabrániť opakovaniu holokaustu v Gaze“. Tento film sa objavil na džihádistických internetových fórach začiatkom mája 2009. Film sa na džihádistickom fóre objaví vo forme niekoľkých „screenshotov“ nasledovaných niekoľkými linkami na ktorých sa dá stiahnuť – väčšinou na známich serveroch ako napríklad Rapidshare. Na obranu týchto serverov však treba povedať, že sú veľmi aktívne vo vymazovaní takýchto dokumentov zo svojich serverov a preto sú fóra často aktualizované s novými umiestneniami súborov.

Film Ako zabrániť opakovaniu holokaustu v Gaze bol vyprodukovaný v angličtine, arabské časti sú otitulkované. Angličtina rozprávača aj titulkov je na veľmi dobrej úrovni, s vynikajúcim využívaním metafor a frazeologizmov. Západ a Izrael ako jeho zástupca sú počas filmu nazývaní „neveriacim Západom“ či „sionisticko-križiackym nepriateľom“.

Snímka je datovaná na mesiac Rabi al Achir 1430, čo zhruba korešponduje s aprílom 2009. Hneď na úvod je prezentovaná hlavná téma snímky – utrpenie v Gaze, ktoré je najväčšou tragédiou ummy (umma – spoločenstvo veriacich v islame). Palestína je tradičnou témou rétoriky Al Qa’idy a hlavnou ideologickou zbraňou islamistov vo všeobecnosti.

Hneď na úvod víta divákov vyhlásenie, že prirodzeným talentom sionisticko-križiackeho nepriateľa je vyhladzovanie populácií. Toto tvrdenie je dokumentované zábermi na telá amerických indiánov, bombardovania Hirošimy a Nagasaki, Hamburgu a Drážďan, kobercových náletov na Vietnam a podrobných záberov na následky používania Agent Orange. Nasleduje rozhovor so žurnalistom, ktorý fotil obete amerického bombardovania napalmom počas Vietnamskej vojny. Prehľad západných hriechov pokračuje zábermi na deti v Iraku počas sankcií BR OSN na Saddámov režim (aj keď nikto nespomína, že v Kurdistane nedostatky liekov neexistovali a Saddám samotný odmietal objednávať lieky pre deti). Všetko to končí samozrejme „riekami krvi“ v Iraku a Afganistane – ako dokazuje krátka „reportáž“ z dediny Azízabád, ktorá bola cieľom amerického náletu v auguste 2008. Útok sa skončil smrťou zhruba 90 obetí (aj keď USA oficiálne odmietajú toto číslo). Muži z dediny odmietajú, žeby sa v dedine nachádzali členovia Al Qa’idy alebo Talibanu.

Tieto udalosti vedú tvorcov filmu k tomu, aby skonštatovali, že klamstvo je metódou všetkých amerických administratív aby zakryli svoje „hnusné zločiny proti ľudskosti“. Nasledujú citáty amerických prezidentov Johnsona, Reagana, Busha st., Clintona a Busha ml. o tom ako neochotne používa USA vojenskú silu a ako sa USA snažia o mier na celom svete. Je jednoznačné, že po predchádzajúcich záberoch je jediným cieľom zosmiešniť USA. Tieto tvrdenia sú potvrdené v „rozhovore“ s americkým novinárom Normanom Solomonom, ktorý tvrdí, že rétorika demokracie a mieru je len spôsobom legitimizácie intervencií. Tvorcovia filmu teda vyvodzujú, že Amerika je kontrolovaná entitami nepriateľskými voči „utláčaným sveta“, najma moslimom. Rovnako Al Sahab odmieta, žeby mohla zmena prísť s Barackom Obamom – Obama je odmietaný ako pokračovateľ politiky jeho predchodcov, čo je demonštrované prejavom na konferencii AIPACu o tom, že Jeruzalem ostane hlavným mestom Izraela. Je dôležité si uvedomiť, že Jeruzalem je tretie najdôležitejšie miesto islamu a jeho okupácia je ťažkým ideologickým argumentom islamistov. Americká nenávisť voči moslimom a islamu je demonštrovaná aj tým, že americký viceprezident Joseph Biden vyzval na vytvorenie „alternatív“ voči madrasám v Pakistane (čo si Al Qa’ida vysvetľuje ako elimináciu madrás).

Dosiaľ Al Qa’ida útočila len na vzdialeného nepriateľa. Ale tu prichádza zmena – začína útočiť na blízkeho nepriateľa – odpadlícke režimy v arabských zemiach. Cieľom aliancie medzi neveriacim Západom a odpadlíckymi vládami islamských krajín je drancovanie bohatstva moslimov. Tu sa k slovu dostáva prostredníctvom tlačovky aj Abdullah Nafisi, kuvajtský disident známy svojimi návrhami na antraxový útok na USA. Nafisi rozpráva o skorumpovaných režimoch kontrolujúcich médiá a tiež o tom, že Mossad a tajné služby arabských štátov sú jedna ruka – niet medzi nimi hraníc. Tu sa k slovu dostáva znova Adam Gadahn ktorý prezentuje knihu Johna Perkinsa Confessions of Economic Hit Man. Gadahn prezentuje myšlienku tzv. korporatokracie, ktorá ovláda americkú zahraničnú politiku a takto bohatne – na nerastnom bohatstve Arabov.

Crescendo však nastupuje, keď sa tvorcovia filmu dostávajú k najväčšej tragédií ummy – Palestíne. Tvorcovia tu používajú zábery arabských lídrov podávajúcich si ruky s izraelskými lídrami. Do tejto scenérie nasleduje emotívny prejav Abdallaha Azzama, otca džihádistického hnutia, ktorý útočí na Jordánsko, Sýriu či Libanon. Usama Bin Ládin sa tiež pridáva, tým, že v každej krajine je „Bremer, Alevit alebo Sistáni“ ochotný dať legitimitu križiakom. Týmto jednoznačne útočí na režimy blízkeho východu, ale aj šíitov. Masaker obyvateľov Gazy Izraelom je dokumentovaný mnohými obrázkami mŕtvych a zmrzačených detí.

Ako sa teda vrátiť na správnu cestu? Abu Yahya al-Libi, jeden z ideológov Al Qa’idy, hovorí, že treba vytrhnúť zlú bylinu aj s koreňmi. Nanešťastie, niektorí učenci radia bojovať proti odpadlíckym režimom cez volebnú urnu. Usama Bin Ládin však pripomína, že v islamských krajinách niet miesta pre volebné urny. Preto treba použiť jedinú možnú zbraň – ozbrojený džihád.

Druhá polovica filmu je venovaná detailným opisom džihádu v Afganistane – ostreľovaniu raketamu, útokom na konvoje či samovražedným útokom. Všetky zábery sú doprevádzané recitáciami a spevmi vzývajúcimi boha a tiež preslovmi vodcov džihádu ale aj obyčajných pešiakov o potrebe džihádu a o cti bojovať v Afganistane. Zaujímavou časťou je opis zlyhania amerického odmínovacieho zariadenia a Gadahnov popis ako americká armáda porušuje vlastné pokyny – demonštrované na origináli amerických taktických pokynov. V časti o „martýrskych operáciách“ – samovražedných atentátoch – diváci môžu zhliadnuť kompletné plánovanie samovražedného útoku od regosnaskácie až po útok samotný, vrátane čítania listov rodičom.

Nakoniec nasledujú výzvy podporiť džihád buď ľudskými alebo finančnými zdrojmu. Usama Bin Ládin pripomína, že džihád by mal byť podporovaný cez zakát, ale arabskí podnikatelia to odmietajú zo strachu z americkej odvety – čo je chabý dôvod, podľa šejka Usámu.

Čo film hovorí?

Z tohoto zhruba hodinu a pol dlhého filmu sa môžeme dozvedieť niekoľko zaujímavých vecí.

Po prvé, palestínska otázka je centrálnou pre džihádistov a má veľkú šancu zaujať Arabov a moslimov vo všeobecnosti. Politické odporúčanie by preto bolo, že ak chce Západ presvedčiť o svojej serióznosti, Palestína by mala byť prvým krokom. Utrpenie Palestínčanov, najmä v Gaze, je najsilnejšou ideologickou zbraňou džihádistov. Táto téma sa objavuje znova a znova v mnohých materiáloch Al Qa’idy aj iných organizácií a značí stálu dôležitosť.

Po druhé, smrť nevinných civilistov pri náletoch v afgansko-pakistanskom pohraničí len pridáva argumentom džihádistov na ich sile.

Boj Al Qa’idy nie je obmedzený len na Západ, ako by si mohli mnohí myslieť – naopak, primárnym cieľom je zvrhnutie „odpadlíckych“ režimov doma. Džihádisti odmietajú volebnú metódu a namiesto nej preferujú ozbrojený boj.

Nová americká administratíva a jej postoj k Blízkemu východu je očividne považovaná za akési ohrozenie – po rokoch vlády GW Busha došlo k zmenu a viac zmierlivému tónu a rešpektu voči Blízkemu východu. Al Qa’ida preto venuje dosť veľa času vo filmu jednak diskreditácií Obamu ako takého a jednak poukazovaniu na to, že Obama a jeho administratíva vlastne nič neriadia, lebo všetko má v rukách „korporatokracia“.

Okrem toho, napriek priestorovému odlúčeniu sú džihádisti stále na pulze medzinárodného života – vo filme sa dozvieme aj čo-to o tom, kto spôsobil finančnú krízu, či aký ma Al Qa’ida náhľad na Bernarda Maddoffa. Zároveň sa môžeme dozvedieť, že džihádisti majú prístup k taktickým pokynom americkej armády aj k niektorým americkým zbraniam – ukoristeným počas útokov.

Vo filme figuruje prominentne americký konvertita Adam Gadahn, ale objavuje sa tam aj Abú Al Almani (Nemec, arab.) ktorý oznamuje Európanom skorý príchod vojsk džihádu do Európy so silným nemeckým prízvukom (Al Almani samotný je rodený Maročan s nemeckým občianstvom). V neposlednom rade, z filmu je jasné, že autori filmu sa uchyľujú ku klamstvám, ak to podporí ich myšlienku – tvrdenie, že na Gazu zaútočilo aj NATO je len jedným z mnohých vo filme.

Filmy Al Sahab Media otvárajú okno do sveta Al Qa’idy, do systému myslenia džihádistov, ale aj do ich stratégie a taktiky. Nepochybne sa medzi divákmi nájdu takí, ktorých téma chytí za srdce. Z filmov je tiež však jasné, že Al Qa’idu nemožno poraziť len vojensky. Potrebné sú aj politické kroky. A tie začínajú na východnom pobreží Stredozemného mora…

Zdroje:

Kepel, Gilles (2008) „Terreur et martyre : Relever le défi de civilisation“ Paris:Flammarion.
Jihadica (http://www.jihadica.com/)