V sobotu 22. augusta sa v Bielorusku udiala pomerne veľká vec – prepustenie všetkých politických väzňov. Prepustení pritom boli nielen Európskou úniou oficiálne ako politickí väzni uznaní Nikolaj Statkevič, Igor Olinevič a Nikolaj Dedok, ale aj takzvaní Bobrujskí aktivisti Jevgenij Vaškevič a Artiom Prokopenko, a tiež Jurij Rubcov. Posledný z nich sa preslávil nosením trička s nápisom „Lukašenko, odíď“, ktorý si neskôr nechal vytetovať na hruď.

Všetkých šesť väzňov pritom bieloruský líder prepustil naraz a jeho kancelária oznámila toľko diskutovaný krok suchou vetou: „Vychádzajúc z princípu humanizmu, dnes prezident Bieloruska prijal rozhodnutie o omilostení a oslobodení z väzenia…“

Toto Lukašenkovo ​​rozhodnutie môže svedčiť o niekoľkých skutočnostiach. Po prvé, je možné vidieť jeho snahu zlepšiť vzťahy so Západom a zobrať mu tak vietor z plachiet v jeho argumentácii zakladajúcej sa do veľkej miery na tom, že plné obnovenie kontaktov je nemožné bez prepustenia politických väzňov.

V nadväznosti na tento krok tiež niektorí môžu argumentovať tým, že ide o ďalšiu z menších „faciek“, ktoré sa bieloruský prezident snaží zasadiť svojmu ruskému susedovi.

Celý článek si můžete přečíst v Deníku N, kde vyšel 28. srpna 2015.