Podľa Ulricha Kühna z Inštitútu pre výskum mieru a bezpečnostnej politiky v Hamburgu je správne, že USA posilňujú svoje spojenecké povinnosti vo východnej Európe. Viaceré štáty regiónu, predovšetkým pobaltské, sú totiž znepokojené z postupu Ruska na Ukrajine.

„Osobne si nemyslím, že by Rusko bolo také šialené, aby otvorene napadlo členské štáty NATO,“ uviedol pre Aktuálne.sk nemecký expert.

Ako však upozornil, stále je tu možnosť, že Kremeľ môže byť vojensky aktívny bez toho, aby otvorene viedol bojové operácie. Tak ako to spravil na Kryme, kde zasiahli jeho ozbrojené jednotky bez armádneho označenia.

„Proti tejto forme ´hybridného´ vedenia vojny, prostredníctvom neoznačených ´malých zelených mužíčkov´, nemôže NATO momentálne nasadiť nič dostačujúce. Tu musí NATO konať aktívnejšie,“ varoval Kühn.

Odradenie agresora

Rozhodnutie Pentagónu, ktorý chce vo východnej Európe rozmiestniť tanky, bojové vozidlá pechoty a ďalšiu techniku pre asi päťtisíc amerických vojakov, vítajú i ďalší experti na obranu a bezpečnosť, ktorých oslovil portál Aktuálne.sk.

Podľa Jaroslava Naďa z organizácie Central European Policy Institute (CEPI) ide o správny a veľmi dôležitý krok. Pripomína, že práve agresívna politika ruského prezidenta Vladimira Putina výraznejšie posilnila transatlantické spojenectvo.

„Krajiny Pobaltia, ale aj Poľsko či Rumunsko už dlhý čas volajú po dlhodobej vojenskej prítomnosti spojencov, najmä USA, na svojom teritóriu s cieľom odradiť potencionálneho agresora,“ zhodnotil Naď.

Odborník na NATO z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Jakub Kufčák hovorí, že aj keď sa môže zdať, že správa o rozšírení ťažkých zbraní vo východnej Európe prišla náhle, v skutočnosti ide o dlhodobú aktivitu, ktorá sa začala už po tom, ako Rusko minulý rok obsadilo Krym.

„Už asi rok sa to rieši v zákulisí. Na program dňa sa to teraz dostalo preto, lebo napätie vo východnej Európe neklesá, ale, naopak, stupňuje sa,“ objasnil Kufčák, ktorý rozhodnutie Pentagónu pokladá za správnu voľbu – akúsi strednú cestu medzi studenou vojnou a tým, že by Severoatlantická aliancia nerobila nič.

Iba technika, nie základne

Informácie o plánoch Pentagónu priniesol cez víkend americký denník New York Times. Podľa neho zámer neráta s vyslaním vojakov či budovaním vojenských základní. Ide len o bojovú techniku, ktorá by v týchto štátoch bola k dispozícii v prípade potreby.

V návrhu sa uvažuje o rozmiestnení ťažkej vojenskej výzbroje pre približne 150 vojakov v každej z troch malých pobaltských krajín – v Litve, Lotyšsku a Estónsku, a techniky zhruba pre jeden vojenský prápor – pre asi 750 vojakov – v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a možno aj v Maďarsku.

Analytici NATO si uvedomujú, že pre zaistenie bezpečnosti je najlepšia prítomnosť vojska, no to, že v týchto krajinách budú mať pripravené aspoň ťažké zbrane, by podľa nich mohlo byť podobným signálom, ako keď spojenci počas berlínskej krízy v roku 1961 svojou malou posádkou v západnej časti mesta dokazovali, že sú odhodlaní brániť jeho suverenitu.

Aj Kufčák oceňuje, že sa Američanom podarilo nájsť riešenie, ktoré nie je také agresívne voči Rusku, ako keby vo východnej Európe začali budovať vojenské základne. Bojová technika sa bude využívať pri kontinuálnych vojenských cvičeniach v ohrozenom regióne.

Podľa Kufčáka budú ťažké zbrane v týchto štátoch aliancie slúžiť ako logistické depá. „Toto predsunutie techniky má výhodu v tom, že namiesto toho, aby si tie vojská brali zbrane so sebou, nájdu ich v tej krajine, kde bude vojenské cvičenie,“ priblížil český expert.

Hrozia opäť preteky v zbrojení?

Otázne zostáva, ako na snahu o rozšírenie zbraní až k hraniciam Ruska zareaguje Moskva. Dá sa predpokladať, že sa vypätá situácia na východe Európy ešte väčšmi vyostrí.

Kühn dokonca varuje pred rizikom, že by sa Rusko a NATO mohli pomaly opäť dostať do špirály zbrojenia, ako to bolo počas studenej vojny. Práve preto podľa neho Nemecko stále vyzýva k rozhovorom a zasadzuje sa za dodržiavanie prímeria na východnej Ukrajine.

„Zbrane samotné žiadny konflikt neriešia. Druhej strane však môžu ukázať, že sa dospelo k ´červenej čiare´,“ vysvetlil nemecký odborník.

Ako uznal, vojenské posilňovanie USA sa pohybuje tesne pod prahom základnej dohody medzi NATO a Ruskom. V roku 1997 podľa neho totiž aliancia Rusko uistila, že na území nových členských štátov nerozmiestni nijaké významné bojové zväzy.

„Opatrenia, o ktorých USA teraz rozhodli, podľa mňa túto základnú dohodu neporušujú. Ak by však aliancia ďalej zbrojila, tak by tá dohoda bola prekonaná. Nemala by sa podporovať Putinova snaha hodiť takú dôležitú dohodu do odpadkového koša histórie. Bezpečnosť v Európe potrebuje oboje – silnú obranu aj vzájomnú vôľu k dialógu,“ zdôraznil Kühn.

Hlavné sú názory spojencov

O tom, že napätie medzi NATO a Ruskom bude po rozmiestnení vojenskej techniky vo východnej Európe eskalovať, nepochybuje ani Kufčák.

„Aliancia je však na to, aby sa starala o to, čo si myslia členské štáty, nie Rusko. A keď sa tie štáty cítia ohrozené, treba niečo robiť. Názory spojencov stoja vždy pred názorom Ruska,“ zhrnul pre Aktuálne.sk český analytik.

Naď si, naopak, nemyslí, že by oproti súčasnosti došlo k nejakým zmenám. „Určite očakávam tvrdé stanovisko Ruska, v ktorom bude argumentovať zvyšovaním napätia. Pravdou však je, že ide iba o reakciu na napätie, ktoré vyvoláva Rusko najmä v súvislosti s ukrajinskou krízou,“ poznamenal.

Navrhované riešenie Pentagónu nepovažuje za radikálne, pretože žiadny štát na svete nemôže brániť inej suverénnej krajine prijímať akékoľvek kroky, ktoré majú vyslovene obranný charakter. Navyše ide iba o stovky vojakov v každom zo spomenutých štátov.

„Kroky Putina sú nevypočítateľné. Posilňovanie východnej hranice NATO obrannými prvkami je úplne na mieste,“ doplnil Naď.

Aliancia drží spolu

Zmienený návrh musí ešte schváliť americký minister obrany Ashton B. Carter a prezident USA Barack Obama. Podľa analytikov je pravdepodobné, že zámer odobria.

„Únik informácií nebol náhodný. Také veci sa nedejú neplánovane. Predpokladám, že vojenskí plánovači USA a jednotlivých zúčastnených krajín už odviedli svoju robotu a v súčasnosti o konkrétnom návrhu rokujú diplomati na bilaterálnej báze, ale aj v rámci NATO,“ komentoval Naď.

Ten sa domnieva, že už na rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO koncom júna oficiálne prijmú dohodnuté riešenie.

O tom, že Biely dom plán podporí, je presvedčený aj Kühn, lebo ide o politický cieľ. „Na jednej strane sa upokoja spojenci, na druhej strane sa signalizuje Putinovi, že aliancia drží spolu,“ uzavrel nemecký expert.

Autor: Radovan Krčmárik