Aké sú najnovšie informácie o útoku v Ankare?

Premiér Davutoglu uviedol, že medzi hlavných podozrivých patrí IS a PKK. Útok má podobný modus operandi ako júlový útok v hraničnom meste Suruč, kde podľa vyšetrovania operatívci IS zaútočili rovnako ako v Ankare na demonštrácii tureckej ľavice, ktorej dominujú práve Kurdi sympatizujúci s PKK. Podľa oficiálnych zdrojov zabili viac ako 100 ľudí, kurdské zdroje uvádzajú viac ako 120, ďalších vyše 200 ľudí bolo zranených. Uvidíme, kam bude vyšetrovanie smerovať ďalej.

V čom je tento útok odlišný od predchádzajúcich teroristických útokov v Turecku?

Je to zďaleka najkrvavejší teroristický útok v dejinách Turecka. Navyše to bol samovražedný bombový útok a tie v tureckom prostredí nie sú obvyklé. Nie je to typický modus operandi tradičných teroristických skupín z radov radikálnej ľavice, ako je DHKP-C, ani radikálnych islamistov, napríklad z tureckého Hizballáhu. PKK v minulosti vytvorilo nové krídlo Sokoli za slobodný Kurdistan (TAK), ktorí od roku 2006 do roku 2010 podnikli niekoľko samovražedných bombových útokov. PKK afiliáciu s TAK vždy popieralo, pravdou však je, že TAK je skutočne napojený na velenie PKK. Konkrétne za toto krídlo bol údajne zodpovedný Bahoz Erdal alias Fehman Hüseyin, ktorý je v súčasnosti jeden z veliteľov zodpovedných za operácie v Sýrii. Tieto útoky sa však nestretli s pozitívnym ohlasom ani zo strany nacionalistických Kurdov, takže sa od nich upustilo, aby nepoškodzovali imidž PKK. Útok, samozrejme, tureckú verejnosť šokoval, prichádza v čase nadchádzajúcich volieb a rastúcej nestability v Turecku.

Turci tvrdia, že upodozrievajú aj PKK. Robila PKK niekedy takéto cynické útoky na Kurdov?

S teroristickými útokmi na civilistov už PKK v minulosti experimentovala, ale nie je to jej typický modus operandi. Dbajú na svoj imidž. Pokračujú, samozrejme, útoky proti policajtom či vojakom mimo služby, ktoré ja považujem tiež za teroristické akty, pretože v tom momente tí ľudia nie sú kombatanti. Ale všeobecne môžeme povedať, že PKK sa skôr snaží vyhýbať civilným obetiam. Na druhej strane je to povstalecká organizácia, ktorá je známa svojou tvrdou vnútornou disciplínou a brutalitou a nezdráha sa fyzicky likvidovať tak nepohodlných ľudí vo svojich radoch, ako aj politickú opozíciu, aktivistov proti nim a podobne. Rozhodne by ma neprekvapilo, keby sa ukázalo, že PKK v tom útoku zohrala rolu.

Aký bezprostredný vplyv mali tieto útoky na turecko-kurdský konflikt?

PKK okamžite začala viniť Ankaru, že nechráni Kurdov a obyvateľstvo vo všeobecnosti, že je to dôsledok údajnej aliancie Ankary s IS. Ako gesto dobrej vôle hneď po útokoch vyhlásila PKK do volieb prímerie. Na druhej strane vládna strana AKP teraz už natvrdo obviňuje z podielu PKK a celkovo sa snaží pokračovať vo svojej volebnej stratégii strašenia populácie, aby volila AKP v rámci zachovania stability a národnej jednoty.

Objavili sa dokonca názory, že tento útok postavil Turecko na pokraj občianskej vojny. Čo si o tom myslíte?

Nemyslím si, že by to bolo len o útoku. Situácia sa skôr stabilne zhoršuje už od tejto jari a potom samozrejme od júla, keď sa na východe krajiny opäť začalo bojovať medzi PKK a políciou. Ale napriek bojom, ktoré si vyžiadali vyše sto obetí z radov bezpečnostných zložiek, nebola masovo nasadená armáda (buď preto, že AKP nechce ešte viac konflikt eskalovať pred voľbami, alebo preto, že aj armáda má výhrady a možno sleduje pozorne situáciu a bude sa usilovať o znovunadobudnutie prominentnej pozície a väčšieho vplyvu na politiku, o ktoré ju AKP pripravila po roku 2007). Podľa mňa bude kľúčové, ako sa skončia voľby, potom uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať. Dokážem si však predstaviť, že ak bude rozhodným spôsobom nasadená armáda, môže sa situácia ešte viac vyhrotiť. PKK navyše cez svoje mládežnícke organizácie vyzbrojila za posledné roky svojich sympatizantov v mestách. Zvyčajne sa bojovalo viac v horách, na periférii, teraz sú ozbrojené konflikty aj v mestách. A tam, ak bude nasadená armáda, aby naplno obnovila kontrolu a vyčistila oblasti od ozbrojencov, bude to tvrdé.

Čo hovoríte na konšpirácie, že za útokom stojí samotná turecká vláda?

Sme v situácii, keď Erdogan a AKP hrajú vabank a zatiahli krajinu do konfliktu s PKK a IS. Je to súčasť volebnej stratégie (a je nutné podotknúť, že PKK viac ako ochotne celú situáciu eskalovala, aby mohla zaujať pozíciu „jediného ochrancu Kurdov“ a poukazovať na neschopnosť a neochotu Ankary zaistiť bezpečnosť Kurdov, na čo je podľa tohtoročnej propagandy PKK jediná možná odpoveď – „sebaobrana“ a „vyhlásenie autonómie“). AKP hrá na nacionalistickú notu a straší kurdským separatizmom, IS a teraz dokonca aj na „ruskú hrozbu“, aby sa národ zomkol a aby po voľbách vyšla AKP s dostatočným počtom kresiel na to, aby vytvorila stabilnú jednofarebnú vládu. Turecký establišment sa tiež nezdráhal v minulosti tolerovať aktivity napríklad tureckého Hizballáhu ako nástroja na rozdúchanie nestability a zámienky na tvrdé opatrenia. Takže možné to samozrejme je, ale sú to len špekulácie. Bezpečnostný aparát o tom napríklad mohol vedieť, ale nezasiahol. Problém s určením páchateľa tu je jednoducho preto, že ten útok vyhovuje tak PKK, ako aj AKP.

Existuje vôbec potenciál, aby k nejakej občianskej vojne medzi Kurdmi a Turkami niekedy mohlo dôjsť?

To sa vôbec neodvážim predpovedať.

Ak sa preukáže, že to spravil Islamský štát, zintenzívni Turecko nálety proti nemu?

Na to sa naozaj nedá s istotou odpovedať. Podľa mňa je pre Turecko väčším problémom Rusko a ich podpora Asadových síl proti iným rebelom ako IS. Turci niektoré opozičné skupiny dlhodobo podporujú (napríklad Ahrár aš-Šám) a sústredia sa na to, aby sa im darilo. Zatiaľ to nevyzerá tak, že by IS bola pre Ankaru cieľ číslo jeden.

Aký vplyv bude mať teroristický útok v Ankare na volebné preferencie vládnej Erdoganovej strany a ďalších strán?

Tak AKP, ako aj prokurdské strany využívajú vzniknutý chaos na vlastnú propagandu, ale podľa predvolebných prieskumov zatiaľ nie je nič rozhodnuté. AKP sa snaží získať na svoju stranu nacionalistického voliča, ktorého stratila v minulých voľbách, pre vyjednávanie s PKK. Najdôležitejšie bude, či prokurdské HDP prekročí 10-percentný prah na vstup do parlamentu. Ak nie, mandáty pripadnú AKP a bude mať pravdepodobne väčšinu. Myslím si, že AKP aj HDP urobia hlavne na východe krajiny všetko pre to, aby si zaistili víťazstvo. To znamená poškodenie toho druhého, vrátane volebných podvodov a manipulácie, v oveľa väčšej intenzite ako zvyčajne. Už sa napríklad debatuje o tom, že z bezpečnostných dôvodov sa na niektorých miestach na východe krajiny ani nebude voliť, čo hrá do kariet AKP, ale na druhej strane situácia je miestami skutočne veľa problematická.